CarmenHudba: Georges Bizet / Rodion Ščedrin Choreografia a réžia: Ján Ďurovčík Kostýmy: Andrej Baraník Scéna: Jakub Klimo Účinkujú: Silvia Beláková, Viera Bieliková, Ivan Martiš, Filip Takáč, Marianna Paulíková, Soňa Hrončoková, Lucia Mankovecká, Ivana Kučerová, Ladislav Cmorej
Premiéra: Marec 2010 Po úspešnom svetovom turné s predstavením Vták ohnivák prichádza Slovenské divadlo tanca s novým titulom Carmen. Príbeh nespútanej andalúzskej Cigánky a vojaka Dona Josého, ktorý poznáme z literárnej predlohy francúzskeho spisovateľa Prospera Mériméeho, sa odohráva v španielskom prostredí devätnásteho storočia. Tentoraz však pôjde o Carmen mimo konkrétneho času a priestoru. Téma dozrievala v autorovi veľmi dlho. Je mu blízka z viacerých dôvodov. Kultúra, z ktorej Carmen pochádza, má mnoho spoločného s tou slovanskou a slovenskou. Vnútorný rytmus španielskeho folklóru je podobný nášmu vnútornému rytmu. „Carmen robím aj preto, že je to emotívne predstavenie. Milujem emotívne predstavenia!“ hovorí Ďurovčík. Lovestory s tragickým koncom zasadil do neidentifikovateľného prostredia – nebude sa hrať na to, že je v Španielsku, ani na to, že je na Slovensku. Bude to pohybová a filozofická štylizácia. Ďurovčík chce novým spôsobom ukázať šialene zamilovaného muža, ktorý pre lásku dokáže urobiť všetko, a ženu, ktorá je navonok príťažlivá, vo vnútri možno vypočítavá a chladná a dokáže sa každý deň zaľúbiť do iného. Jeho Carmen je iná už len tým, že ju naštudoval pre Slovenské divadlo tanca. Opäť podáva tému formou totálneho divadla, kde emóciu sprostredkúva jednota hudobného, tanečného a činoherného prejavu. „Režírujem ako choreograf a k choreografii pristupujem ako režisér,“ tvrdí. „Veľmi mi záleží na zrozumiteľnosti vzťahov.“ Slovenské divadlo tanca má ľudské limity, ale tie zároveň môžu dať dielu nový tvorivý rozsah. Autor si ctí pôvodné libreto, vychádza zo Ščedrina a Bizeta. Zachováva základnú dejovú líniu, konanie postáv, ako ho poznáme, ale zároveň bohato parafrázuje. Využíva priestor na vlastné interpretácie. V Carmen sa predstavia najlepší tanečníci súčasnej slovenskej scény, hlavné roly stvárnia Silvia Beláková v alternácii s Vierou Bielikovou a Ivan Martiš. Nevšedný zážitok ponúkne postava Escamilla v podaní sólistu Lúčnice Filipa Takáča. Svoju escamillovskú rolu tancuje „po slovensky“. V Carmen Slovenského divadla tanca sa objavia prvky domáceho folklóru, zďaleka to však nebude folklórne predstavenie. „Viac povedať nemôžem, ale určite budete prekvapení,“ sľubuje autor.
---------------------- The Firebird WORLD TOUR 2008 / 2009
Ohlasy: ... pôžitok od začiatku do konca... LondonDance, Londýn
... nezabudnuteľné... LondonDance, Londýn
... výnimočne pôsobivá skupinová choreografia! Graham Watts, Londýn
... interpreti dávajú zo seba všetko... Graham Watts, Londýn
Je úžasné prežiť zblízka vášeň týchto tanečníkov! LondonDance, Londýn
Petra Černová tancuje v gumákoch prekvapivo pôvabne... LondonDance, Londýn
Predstaviteľ titulnej roly je jedným z najlepších sólistov, akých som kedy videla. Vanessa Threapleton, BBC
Inovatívna a náročná choreografia s delikátnymi odtieňmi tradičného baletu... Vanessa Threapleton, BBC
... elektrizujúca atmosféra! The Other Side Magazine, Londýn
... z tanečníkov nedokážete spustiť oči... The Other Side Magazine, Londýn
Ďurovčík vytvoril uchvacujúce predstavenie. Rynek, Bytom
Vták ohnivák - zaujímavý formálny experiment, spojenie klasického baletu a súčasného tanca... Rynek, Bytom
O slobode ducha a... tela. Bytomska Gazeta Miejska, Bytom
Báj sa premenila na výpoveď o súčasnom svete... Bytomska Gazeta Miejska, Bytom ----------- World Tour 2008 / 2009: Bytom (Poľsko) 27. február 2009 Silesian Dance Theatre Londýn (Veľká Británia) 3. marec 2009 Jacksons Lane Amsterdam (Holandsko) 8. marec 2009 Doelenzaal Bornem (Belgicko) 22. marec 2009 CC Ter Dilft New York (USA) 6. apríl 2009 The Ailey Citigroup Theater Praha (Česká republika) 20. apríl Státní Opera Praha Krakov (Poľsko) 29. máj 2009 Opera Krakowska Slovenské divadlo tanca & Heineken Tower Stage uvádzajú tanečné divadlo „Prelom putá viery a tradície, zoškrab pleseň zhnitej mysle... a vzlietni... prosím!” Tanečné divadlo v réžii a choreografii Jána Ďurovčíka zrealizované pre Bratislavské divadlo Tanca (BDT) v roku 1997, dielo naštudované a premiérované v januári 2004 japonským baletom Národného Divadla v Tokyu. Jedno z najúspešnejších tanečných diel Jána Ďurovčíka sa znova dotkne sŕdc divákov, a to v upravenej celovečernej forme. Svetoznámy príbeh Vtáka Ohniváka prenesený z rozprávkového sveta do reality súčasnej doby je zrkadlom nastaveným do radov divákov, pripomínajúcim to najprirodzenejšie z ľudskej podstaty, od čoho však často odvraciame zrak. Ľudia žijúci v neustálom strachu z poznania čohokoľvek nového. Neschopní ponúknuť vlastnému mysleniu dostatok slobody, neschopní túžiť, realizovať svoje sny a slobodne konať. Sloboda ducha človeka, ktorej prekážkou sú najprirodzenejšie ľudské vlastnosti ako zadubenosť, spiatočníckosť a averzia voči novátorskému pohľadu na svet, je hlavným motívom predstavenia, ktoré nenechá žiadneho diváka nedotknutým. Vták Ohnivák je tanečno-divadelné predstavenie spojené v dokonalý kompaktný celok. Totálne tanečné divadlo pohrávajúce sa so spájaním prvkov činohry a fantastického tanca. Jedna z ďalších aktuálnych tém pre dokonalý tvar totálneho divadla v réžii a choreografii Jána Ďurovčíka. Použitie „gumákov“ ako tanečnej obuvi v tomto diele symbolizuje charakter začarovanej krajiny, zviazanosti myslenia ľudí. Zároveň je však jedným z najnáročnejších technických prvkov predstavenia, ktorý vyžaduje skutočne majstrovské umenie tých najlepších tanečných interpretov. Libreto, choreografia a réžia: Ján Ďurovčík Hudba: Igor Stravinský Scéna: Vlado Katona Výroba kostýmov: Veronika Kováčová Asistent choreografie: Marianna Paulíková Produkcia: Slovenské Divadlo Tanca Technické zabezpečenie / zvuk a svetlo: Pavol Pogány Stavba a doprava: Melvin s.r.o. Účinkujú: · Marianna Paulíková, · Silvia Beláková, Petra Černová, · Soňa Hrončoková, · Lucia Mankovecká, · Ján Špoták, Ivan Martiš, · Lukáš Onufer a Ladislav Cmorej V tomto predstavení sa ako v zrkadle odráža súčasnosť. Odraz nedeformuje, len pripomína, čo o sebe nechceme vedieť.
|